Osobné nástroje

Iné živočíchy v budovách
Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Iné živočíchy v budovách / Ďalšie druhy vtákov žijúce na budovách

Ďalšie druhy vtákov žijúce na budovách

Ďalšie druhy vtákov žijúce na budovách

Belorítka obyčajná (Delichon urbica) a lastovička obyčajná (Hirundo rustica)

Okrem dážďovníkov sú ohrozované zhadzovaním hniezd počas reprodukcie aj belorítky a lastovičky, ktoré si svoje hniezda z blata lepia na steny budov (zvyčajne v rohu okien, balkónov). Ide o druhy, ktoré sú tiež viazané na kultúrnu krajinu a hniezdia v blízkosti ľudí, priamo na domoch. Ich hniezda sú na rozdiel od hniezd dážďovníkov veľmi dobre viditeľné. Pri príprave prác na zatepľovanie tak dochádza k priamemu zhadzovaniu hniezd. Hniezda sú zhadzované počas obdobia rozmnožovania, čím vtáky výrazne utrpia nakoľko sa im zlikviduje znáška alebo sa zabijú mláďatá, a vtáky tak nevedia doplniť straty na svojich populáciách. Práve zhadzovanie hniezd a marenie hniezdenia je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú negatívny trend populácie týchto druhov (iné faktory: zmena krajiny, zmena využívania a hospodárenia v krajine, klimatické zmeny, výkyvy počasia a synergické pôsobenie týchto faktorov). Popri zhadzovaní hniezd je výrazným nebezpečenstvom aj fakt, že si lastovičky a belorítky po zateplení fasády nedokážu postaviť nové hniezdo na zrenovovanej fasáde budovy. Jedným z dôvodov je aj to, že obyvatelia ešte citlivejšie vnímajú prípadné znečisťovanie na novej fasáde, ale hlavne to, že sa v niektorých prípadoch používa protiabsorpčný náter na fasáde, ktorý znemožňuje uchytenie hniezda na stene. Hniezdo sa po vyschnutí blata zrúti. K tomu prispieva aj nedostatok hniezdneho materiálu (blato) na vybetónovaných sídliskách.

Oba druhy patria medzi transmigrujúce vtáky zimujúce v rovníkovej Afrike. Do strednej Európy prilietajú koncom marca až začiatkom apríla. Lastovička obyčajná hniezdi od apríla do augusta, v priebehu roka 2 až 3 hniezdenia, v jednej znáške 4 až 6 vajec. Belorítka obyčajná hniezdi od mája do septembra, počas jednej sezóny má 2 až 3 hniezdenia, v jednej znáške je 4 až 5 vajec.

Výrazne negatívne vplývajú výkyvy počasia najmä ku koncu leta a počas migrácie, kedy náhly studený front a nedostatok potravy môžu spôsobiť úhyny tisícok jedincov (posledne v roku 2008 v strednej Európe).

 

Vrabec domový (Passer montanus)

Vrabec domový a tiež vrabec poľný patria medzi dutinové hniezdiče, ojedinele si stavajú hniezda aj na stromoch mimo dutín. V mestskom prostredí využívajú širokú škálu hniezdisk na budovách, kde si svoje bohaté stavby z rastlinného materiálu, peria a aj syntetických materiálov (špagát, igelit a pod.) stavajú v špárach, dutinách, škárach, pod oplechovaním, pod odkvapom a na všetkých miestach, kde sa dostanú do nejakej dutej, krytej časti budovy. Využívajú k hniezdeniu aj hniezda belorítok. V osídlenej krajine bez starých stromov s dutinami sú často tieto hniezdne možnosti posledné.

vrabce patria medzi stále vtáky. Oba druhy uskutočňujú počas zimy potulky podľa dostupnosti potravy.

Vrabec domový hniezdi od apríla do augusta 1 až 4 krát v roku, počet vajec v jednej znáške je 1 až 7.

Vrabec poľný hniezdi od apríla do júla, 2 až 3 krát v roku, počet vajec 4 až 6 v jednej znáške.

Mláďatá kŕmia hmyzom, požierajú semená, puky, korienky, bobule a aj odpadky.

Počas zatepľovania sú tiež výrazne zasiahnuté, nakoľko sú im zadebnené mláďatá a hniezda. Popri vrabcovi domácom hniezdi príležitostne na budovách aj vrabec poľný, najmä na okraji sídiel.

 

Kavka tmavá (Corvus monedula)

Jeden z typických druhov kultúrnej krajiny. Patrí medzi dutinové hniezdiče. Pôvodne lesný druh, ktorý postupne prešiel na hniezdenie v mestských parkoch v starých stromoch s dutinami. Neskôr začal využívať hospodárske budovy, povaly, komíny. V mestskom prostredí využíva často výťahové šachty, väčšie vetracie otvory, rôzne výklenky. Výnimočne hniezdi aj v prirodzených biotopoch, najmä skalných a pieskovcových stenách. Sú známe prípady, kedy si po ďatľoch zväčšuje aj otvory v polystyréne a zahniezdi pod izolačnou vrstvou. Hniezdi skoro na jar od apríla do júna, 1 hniezdenie, 4 - 6 vajec. Hniezdo je bohatá stavba z vetvičiek a konárov, hniezdi si vystieľa blatom, trusom zvierat a srsťou. Živí sa rôznou potravou, ktorú zbiera na zemi, sú to najmä bezstavovce (dážďovky, hmyz, húsenice z listov na stromoch), tiež semienka, bobule a v mestskom prostredí aj odpadky. Dobre obsádzajú búdky, ktoré je možné inštalovať aj na sídliskách, ideálne na vysokých topoľoch.

 

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Je jedným z najbežnejších druhov dravcov. Pred niekoľkými desaťročiami začali obsádzať mestské prostredie a vznikli vo väčších mestách mestské populácie, ktoré predsatvujú často desiatky a v niektorých prípadoch aj stovky hniezdnych párov (napríklad Bratislava, Košice). Hniezdo si nestavia, vo voľnej krajine využíva k hniezdeniu stračie, vranie a havranie hniezda. K hniezdeniu v mestskom prostredí si vyberá najmä kvetináče, hrantíky či debničky na balkónoch, zahniezdi aj na zemi v rohu balkónu, hniezdi aj vo väčších odvetrávacích otvoroch, škárach, výklenkoch, otvoroch po konštrukčných vadách a poškodení stien. Hniezdi 1 krát v roku od apríla do júla, mláďatá z náhradných znášok môžu opúšťat hniezda ešte aj v auguste. V priemere znáša 4-6 vajec. Živí sa hlodavcami a menšími vtákmi. Časť populácie v mestskom prostredí sa špecializuje na vtáky (často belorítky), časť lieta loviť na agrocenózy okolo miest.

 

Sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus)

Typické lesné druhy dutinových hniezdičov. Prispôsobivé aj k hniezdeniu  v dutinách technických prvkoch, stavieb a konštrukcií (napríklad studne, mosty, budovy). Na budovách hniezdia najčastejšie v dutinách v dilatačných špárach, priestoroch pod parapetnými doskami, vetracími otvormi a pod. Hniezdia od apríla do júna, 1-2 hniezdenia. V jednej znáške 5-12 vajec. Živia sa hmyzom, pavúkmi, v zime semenami, bobuľami a ovocím.

 

Ďalšie druhy vtákov využívajúce k hniezdeniu budovy

Popri podrobnejšie popísaných druhoch vtákov hniezdia na panelových domoch, resp. aj iných výškových stavbách aj ďalšie druhy vtákov. Na budovách hniezdia tiež žltochvosty domové, trasochvosty biele, mucháre sivé, drozdy čierne, ktoré si hniezdo stavajú na krytých častiach budov, balkónov, na výklenkoch, vo kvetináčoch, hrantíkoch či balkónových kvetoch a kríkoch. Kostolné veže sú využívané plamienkou driemavou, ktorej populácia výrazne utrpela v dôsledku rekonštrukcie kostolov a uzavretí kostolných veží. Vzácne hniezdia v dutých častiach panelových domov, na povalách či väčších vetracích otvoroch aj kuvik obyčajný či výrik lesný. Posledný spomenutý patrí medzi výnimočne vzácne druhy na Slovensku. V prípade týchto druhov je využívanie panelových domov ojedinelejšie, resp. sú tieto biotopy využívané len časťou populácie (nie ako v prípade dážďovníka, lastovičiek či belorítok).

Stránku prevádzkujú BrozSONSOS/BirdLife